Roman Dávid : Všetko je raz po prvýkrát,ale tentoraz v mojom komentáre nebudem riešiť situáciu "Ako ten OTO prišiel o to"
                                     ale môj úplne prvý hovorený komentár k videu za posledných 15 rokov.

Po dlhých vnútorných bojoch som sa rozhodol konečne ukončiť ÉRU NEMÉHO FILMU na tomto portále a zanechať tak video-pravek
reprezentovaný hviezadami akoHarols Lloyd,Charlie Chaplinalebo Lillian Gish s dominanciou emócii vyjadrených cez štylizovanú
nemohru a mimiku tváre s absenciou hovoreného slova.Môjou métou v tomto smere,typicky nie vždy naplnenou,je snaha byť čo
najviac zrozumitelný a prirodzený (nie afektovaný) vo svojom vyjadrovaní,pretože v útlom detstve sa so mňo skrátka nikto nechcel
baviť/rozprávať po slovensky a v prostredí v ktorom som sa akurát nachádzal zámerne používali maďarčinu lebo vedeli že jej
nerozumiem a mohli sa tak neohrozene o mne a čomkoľvek inom "baviť".
Tejto pseudo a anti-výchove vedúcej k mojej zaostalosti,k negramotnosti a nutnosti neustále navštevovať logopéda urobila ráznu
STOPKU až moja nebohá babka Elza,ktorá prevzala plnú kontrolu nad mojou výchovou!
Po tom ako správne (ako skúsená a dlhoročná pani učiteľka ) stanovila moju diagnózu,začala mi pravidelne a dlhé hodiny čítať z knihy
"Prostonárodné slovenské rozprávky" od Pavla Dobšinského aby som konečne počul ako sa jednotlivé slovenské slová vôbec vyslovujú
a následne sme viedli nekonečné diskusie či som čítanému textu porozumel a musel som jej skrátene prerozprávať obsah prečítanej
rozprávky,aby som si cibril nielen výslovnosť slov ale aj pamäť.Počas prvého stupňa základnej školy mi babka Elza "naordinovala"
ukončenie éry rozprávok v doterajšom živote a mojou najobľúbenejšou knihou sa stala Detská Encykopédia s rokom vydania 1984
od autorov Bohumila Říhy a Jiřího Kalouska,ktorú som poznal takmer naspamäť . Výsledkom babkinej mimoriadnej starostlivosti
o mňa (ovocie tejto starostlivosti pozorujem dodnes) nebolo len to že som vedomosťami dobehol väčšinu spolužiakov z triedy,
ale som jej vďačný že u mňa vzbudila záujem a lásku k hudbe, k umeniu a k vede ako takej.Jej obľúbeným maliarom bol holandský
majster z obdobia baroka Jan Vermeer van Delft a doslova "nechala oči" na oleji s názvom : Čipkárka/Krajkářka,čomu rozumiem
pretože babka pochádza z obce Baláže čo je len na skok od obci Špania Dolina, ktorá sa celosvetovo preslávila umeleckou výrobou čipiek.
Doteraz si spomínam ako ma spolu s dedkom zobrali na výlet do tejto malebnej dedinky na svahoch Panského dielu pri Banskej Bystrici
a "čuduj sa svete" na námestí sme naozaj narazili na dve v kroji odeté a za stolom sediace babičky ako z rozprávky,ktorým sa prsty
pri výrobe čipiek "nie a nie zastaviť". Čiže ak v mojom hovorenom komentáre postrehnete že moja výslovnosť a zrozumitelnosť má
mimoriadne ďaleko k dokonalosti, potom už budete vedieť po akej ceste som dokráčal k môjmu prvému hovorenému komentáru.

ps : to že sa mi občas pletie jazyk,typicky súvisí skrátka s tým že som jednoducho hladný (nie príliš spoločensky unavený,pretože alkohol mi je cudzí)
a to že som hladný zase nesúvisí s tým že držím neustálu dietu,ale s tým že pri mojich výskumoch som nútený mimoriadne používať rozum,
čim sa rýchlo spaľuje cukor v krvi a pociťujem opäť hlad.

autor Roman Dávid

                                                    zdroj :  https://cs.m.wikipedia.org/wiki/Soubor:Jan_Vermeer_van_Delft_016.jpg

                                                                   maliar :  Johannes_Vermeer_-_The_lacemaker_(c.1669-1671)