KOMPONENTY SIGNÁLNEHO REŤAZCA : PART 4 - KOMPLETNÁ VONKAJŠIA JEDNOTKA NA SPRACOVANIE V PÁSME KU S POUŽITÝM OŽAROVAČOM PRE STREDOVÚ ANTÉNU TYPU KOVOSAT 90-140 cm,S MAGNETICKÝM POLARIZÁTOROM HIRSCHMANN CSP 1210 E A S JEDOPOLARITNÝM KONVERTOROM SPC S PARAMETROM NOISE FIGURE NF=1,1 dB.TÚTO VONKAJŠIU SIGNÁLNU JEDNOTKU SOM NAVRHOL PRE PLNÚ POLARIZAČNÚ KONTROLU PRÍJMU Z DRUŽÍC BADR 2 A 3.

Vo štvrtej časti seriálu o komponentoch signálneho reťazca sa budem konkrétne venovať technickým parametrom magnetického polarizátora typu HIRSCHMANN CSP 1210 E,ktorý sa vyrábal od počiatku 90 rokov v Japonsku a dodnes plnododnotne plní úlohu výberu a oddelenia polarizačných rovín v prípade použitia v zostavách so ziskovými anténami maximálneho priemeru 140 cm,ako som už uviedol v popise pri družici TURKSAT 1C a 2B na 42° východne.Do kategórie príjmacích antén najvyššej kategórie so zaručeným ziskom,ktorý som preveril pri niekoľkodňovej analýze kvality signálu vo východnom vyžarovacom zväzku družice TURKSAT 1C,patrí anténa KOVOSAT 140 cm,ktorá pri konkrétnom teste prakticky možného dosiahnutého zisku - nie teoreticky udávaného výrobcom,ktorý v praxi často pri ofsetových a segmentových anténach nekorešponduje s udávanými ziskovými hodnotami pri určenej frekvencii "f",ktoré len oklamú prípadných záujemcov o kúpu a vopred budia očakávania ,ktoré anténa pri praktickom teste nemusí naplniť !!! - na prevádzačoch TP 10 a 16 družice Turksat 1C,dosahovala o 30 % lepšie kvalitatívne signálne parametre určené modulačnou chybou MER a chybovosťou BER v porovnaní s ofsetovou anténou GIBERTINY OP 150 cm /155 na 165 cm/,ktorá tvorí "vlajkovú loď" tohto talianskeho výrobcu ofsetových antén/bežné priemery do 100 cm sú nadpriemernej kvality a plne uspokoja bežného zákazníka/.Z vyššie uvedeného vyplýva že jediným relevantným dôkazom zisku antény,ktorý sa mi už stokrát potvrdil v praxi je test na tv prenosoch v okrajových vyžarovacích zónach družíc ako ASTRA 2D,TURKSAT 1C,AMOS 2....,kde sa okamžite ukáže dodávaná signálna energia z odrazenej reflektorovej plochy antény "D" čiže laicky povedané ZISK antény,lebo o to v prvom rade ide,kedže priemer pri kvalitne navrhnutej anténe musí mať súvis s nárastom zisku / pri priemeroch nad 240 cm je dosiahnutie rastu zisku už veľkým problémom pri komerčne dostupných typoch v cenách do 3 000 EUR/,čo pri testoch na vysokovýkonových družiciach typu Astra 1F alebo Hotbird 3 s EIRP nad 50 dBW nezistíte,lebo aj keď je anténa zle výrobcom navrhnutá dosahovala napr. pri GIBERTINI OP 150 výsledná signálna kvalita MER=9 dB na f= 11 832 MHz 19E čo je ekvivalent signálnej kvality bežných ofsetových antén priemeru 80 cm,čo znamená že konštrukčné riešenie umožňuje,chod celej antény GIBERTINI OP 150 na rovnakej signálnej úrovni akú dodáva do signálneho reťazca ofsetová anténa priemeru 80 cm za 1/5 ceny OP 150 cm!!!Samozrejme všetky elemetárne predpoklady ako výber vhodného ožarovača k pomeru f/D antény,použitie jedného prírubového konvertora pri teste obidvoch antén,presné nastavenie antény atď... musia byť dodržané aby sa porovnávali porovnateľné veci.
     Vyššie uvedeným textom som v krátkosti priblížil čo to v praxi znamená zisková anténa priemeru 140 cm,čo napr.v Slovenských podmienkach príjmu znamená celodenná signálna stabilita na f=12 034 MHz so signálnou rezervou okolo 1 dB MER pri družici NILESAT 7°W.V Českej republike sú možnosti príjmu pri rovnakom priemere D antény priaznivejšie kvôli vyššej vyžiarenej energie EIRP pre H a V pol tejto družice.Naopak GIBERTINY OP 150 nedokázala zaručiť príjem ani vertikálnej polarizácie z tejto družice,čo si vyžaduje v Slovenských podmienkach nevihnutný priemer príjmacej antény od 120 cm.V krátkosti zhrnuté : reálny zisk antény sa najlepšie overuje pri príjme tv prenosov vysielaných v okrajových zónach vyžiarenej energie EIRP na našom území,kde sa okamžite určí opodstatnenosť parametrov antén ako smerovosť,zisk....
     Potom ako sa odrazená signálna energia sústredí v ohnisku antény,čo má za úlohu presne navrhnutý ožarovač,ktorý musí korešpondovať s parametrom f/D antény- ako vidno z obrázku použil som ožarovač určený pre stredové antény,ktorý bez nutnosti použitia skalárnych prstencov splní svoju úlohu pri stredových anténach s f/D od 0,3 do 0,5.
     Aby som bližšie priblížil možnosti správneho výberu a oddelenia polarizačných rovín pri magnetickom polarizátore v krátkosti som musel rozviesť čo v praxi znamená zisková anténá,lebo schopnosť výberu a oddelenia polarizačných rovín súvisí ako som už v minulosti uviedol s hrubou signálnou úrovňou meranou napr. v jednotkách decibelmikrovolt dBuV,ktorá prechádza vlnovodom.Konkrétny test som vykonal na DTH družici ASTRA 1 na 19E s vysokým vyžiareným výkonom EIRP nad 50 dBW,kde som testoval s použitím antény KOVOSAT RX140 cm a následne MABO RX 180 cm schopnosť výberu a oddelenia polarizačných rovín,ktorú výrobca udáva na úrovni okolo 23 dB v závislosti od frekvencie "f" s nasledovnými výsledkami.
     Z testu vyplynulo že schopnosť výberu polarizačnej roviny pri magnetickom polarizátore na transpondéroch družice astra ,ktoré dosahujú v mieste príjmu Lučenec hrubú signálnu úroveň s RX 140 cm od 60 do 68 dBuV bol zabezpečená na 95 % keď hraničnou úrovňou plnenia funkcie výberu tej ktorej polarity V alebo H bola hrubá signálna úroveň 67 dBuV,kde som sa po prvý krát stretol s RX 140 cm s prudkými nárastmi chybovosti BER v rádoch poklesu od E-04 na E-02.Na TV prenosoch v norme PAL sa spomínaný jav presýtenia signálom prejavoval pravidelným prudkým zašumením obrazu,čiže poklesom kvality signálu z odstupu C/N 13 dB na 9 dB.Potom čo tento jav nastal sa stratila aj možnosť ovládať vôbec funkciu magnetického polarizátora zmenou polarity privádzaného napätia,čiže polarizátor sa stal dočasne nefunkčným.
     Pri testoch s RX 180 cm kde som pri analýze spektra bežne nameral hrubé signálne úrovne nad 75 dBuV sa tento jav presýtenia signálom a následnou stratou schopnosti výberu a oddelenia polarizačných rovín vyskytoval úplne v celom frekvenčnom spektre,čiže príjem bol podstatne znehodnotený vysokou chybovosťou BER prenosu.
     V predchádzajúcich riadkoch som v krátkosti rozviedol tvrdenie ,ktoré som uviedol pri družici Turksat,kde sa jednalo o riešenie polarizačnej nestability,ktorá je charakteristickým javom pri príjme aj dnes popisovanej družice BADR 2,3 a jediným riešením okrem kompromisného použitia univerzálneho riešenia výberu polarizačných rovín pomocou prepínania fixne postavených signálnych zberačov je použitie dnes popisovaného riešenia,ktoré je znázornené na obrázku v prípade použitia ziskových antén do D=140 cm alebo 100% riešenie výberu polarizačných rovín do priemeru 300 cm pomocou mechanického polarizátora.