Dr.Samuel Belluš-ČESŤ A SLÁVA významnej postave rodiny Dávidovcov ale aj slovenských dejín,ktorá to dotiahla až na post riaditeľa
v rozhlasovej stanici SLOBODNÁ EURÓPA (1975-1982)+vzácna fotografia s Ferdinandom Peroutkom z amerického letiska.

Je pre mňa cťou,že jedným z najvýznamnejších členov mojej rodiny bol a navždy ostane Dr.Samuel Belluš,významná postava slovenskej
a československej vojnovej a povojnovej politiky,ktorý osobne rokoval s druhým československým prezidentom Edvardom Benešom
dňa 1.6.1945 v Prahe.Zastával posty poslanca Dočasného Národného Zhromaždenia,Ústavodarného národného zhromaždenia
za Demokratickú stranu,riaditeľa študijneho oddelenia práve vznikájúcej exilovej tajnej služby pod hlavičkou Československého
spravodajského úradu CIO_Czechoslovak Intelligence Office v Londýne a finálne najskôr post redaktora v New Yorku a potom,
ako vôbec prvý slovák v dejinách,bol vymenovaný v júli 1975 za riaditeľa československého vysielania rozhlasovej stanice
SLOBODNÁ EURÓPA financovanej kongresom Spojených Štátov Amerických_RFE EUROPE,ktorá mala aj u nás,za vtedajšou
železnou oponou ,desiatky tisíc poslucháčov.

Mimochodom môj dedko Štefan Dávid ho volal familiárne Samo (Samova matka rodená Júlia Dávidová) a spolu s jeho bratom
Martinom (významným slovenským lekárom) bývali počas vojny u nás,v rodnom dome mlynára Dávida,v malej obci Podkonice,
na úpätí južných svahov Nízkych Tatier v okrese Banská Bystrica a ďalšími,ak si správne pamätám z jeho rozprávania,
minimálne desiatimi súrodencami.

Dodnes si pamätám ako som pravidelne zaspával s malým krátkovlnným rádiom ukrytým pod perinou a spravodajstvo
"štvavých" rozlasových staníc ako Hlas Ameriky,Volá Londýn,Deutsche Welle alebo Slobodná Európa mi robili zvukovú kulisu.
Priznám sa Vám,vtedy som takmer ničomu z vysielaného obsahu nerozumel a môj dedko Štefan Dávid,inak manžel babky Elzy,
mi až do revolúcie v roku 1989 tajil našu rodinnú stopu v dejinách vysielania Rádia Slobodná Európa.
(štátna bezpečnosť sledovala doslovne každý dedkov krok a podľa ich klasifikácie patril do kategórie "nepriateľ štátu alebo
nepriateľská osoba* " rovnako ako Alexander Dubček.ŠTB mu pridelila meno ÚČTOVNÍK/accountant a v jeho sledovaní boli dvaja,
občas až traja ŠTBáci natoľko dôsledný že jednoducho zastavili plný autobus smerujúci do maďarského mesta Salgótarján,
vyhodili ho z neho s tvrdením že on sa na futbal pozerať nemôže.Najdôležitejším faktom ostáva,že dedka Štefana Dávida
neustále perzekúcie ŠTB pre jeho demokratické názory NEZLOMILI,chodil nebojácne a vzpriamene aj v čase keď "Odvaha nebola
len lacnou pózou ako je tomu dnes" a vydržal všetko to dlhoročné ponižovanie a prenasledovanie až do úplnej rehabilitácie
jeho mena po revolúcii.)

  Vyhľadaj si aj Ty svojho ŠTB-áka,ktorý ťa sledoval a bezdôvodne týral na :  https://www.upn.gov.sk/projekty/regpro/

*OSOBNÝ ZVAZOK ŠTB>vysvetlenie_Štefan Dávid : Osobný zväzok bol zväzok štátnej bezpečnosti, ktorý bol zavedený na osobu, ktorá na základe preverených
poznatkov vykonávala nepriateľskú protištátnu činnosť, alebo bola z takejto činnosti podozrivá.

*NEPRIATELSKÁ OSOBA>vysvetlenie_Štefan Dávid :Zväzok nepriateľskej osoby alebo spis nepriateľskej osoby bol vedený k sústreďovaniu písomností na osoby,
ktoré svojím jednaním alebo politickými postojmi ohrozili, alebo by mohli ohroziť vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu.

Pochopitelne,ako sa to už stalo tradíciou v slovenskom mediálnom kontexte vychádzajúc z biblickej citácie"Doma nie je nikto prorokom",
na jednu z najvýznamnejších postáv slovenskej politickej ale aj mediálnej histórie si musia spomenúť najskôr bratia Češi,zatiaľ čo u nás
osobnosti "svetového kalibru" úspešne unikajú pozornosti verejnoprávnych médií a radšej venujeme kvantum pozornosti rôznym,
z globálneho pohľadu bezvýznamným influencerom,youtube-rom alebo raperom,ktorých "pseudo tvorba",ktorú som ocenil a prirovnal
k "robeniu kruhov vo vode" smeruje rovno po vydaní na umelecké smetisko hudobných dejín,samozrejme deje sa to za masívneho potlesku
prevažne "hluchého" a "slepého" obecenstva a miliónov zhliadnutí,o tom niet pochýb.

Mojou snahou nie je a nikdy nebolo chváliť sa rodinným,nie "cudzím perím",ale spomenúť a poukázať na osobnosť slovenských dejín,
ktorá sa aj podľa vyjadrení Václava Havla zaslúžila o našu súčastnú SLOBODU _viac konferencia Cesta z okovů,ktorá sa konala v roku 2009.

Týmto by som sa chcel poďakovať Českému rozhlasu PLUS,ktorý venoval Samuelovi Bellušovi veľkú pozornosť vo svojom vysielaní.

Roman Dávid_founder of Czech & Slovak DX Satellite Club_Think-Tank

užitočné linky k štúdiu tejto témy :

https://plus.rozhlas.cz/samuel-bellus-svobodna-evropa-v-tezkych-casech-6512139

https://cs.wikipedia.org/wiki/Samuel_Bellu%C5%A1

https://www.teraz.sk/rok-l-stura/archivne-fotky-pamatnik-stura-modra/160787-clanok.htm

https://www.februar1948.sk/sk/kto-bol-kto/

http://www.stopytotality.org/ke-stazeni/svobodna-evropa

https://www.esbirky.cz/predmet/300202

                                
                 
                            --- druhé pokračovanie tejto témy doplnené o rozhovor z denníka Verejnosť 10.6.2020 ---
      Rozhovor s Dr.Samuelom Bellušom na tému "Zážitky zo SNP" zo dňa 20.2.1990 v dnes už neexistujúcom denníku Verejnosť.

   Tento článok sa stal základom pre náš spoločný rozhovor s mojím nebohým dedkom,inak podplukovníkom Štefanom Dávidom,hrdinom
    SNP a nositeľom okolo pätnástich štátnych vyznamenaní.V boji začínal ako "Kozák" jazdiaci na koni so šabľou v ruke na ďalekom ruskom fronte,
    odkiaľ si okrem priam nadpozemského pokoja v duši (prameniaceho zo strašného ľudského utrpenia,ktoré tam na vlastnej koži zažil a videl)
    a niekoľkých zranení priviezol aj podivné chúťky miestnych domorodcov,ktorí napríklad s obľubou konzumovali kyslé (kvasené) sudové
    uhorky s medom. Ja som niektoré jeho chúťky,v tomto smere,zdedil a musím sa Vám priznať  že aj ja obľubujem niekoľko týždňov
   odstáte a zároveň mimoriadne kyslé nakladané uhorky v kombinácii s pečenými zemiakmi (s množstvom rasce) a mladou kačacinkou alebo
   kuracinkou,ktorú mi babka Elza často piekla v jej pravekej elektrickej rúre.Ak Vás zaujíma v akej fáze vývoja sa v medzivojnovom období
   nachádzal vidiek v bývalých ruských stredoázijských republikách,ako napríklad Kyrgyzstán,potom si nezaškodí prečítať knihu od (tesárovho syna)
   pána Alexandra Dubčeka s názvom "Nádej Umiera Posledná" alebo Hope Dies Last: The Autobiography of Alexander Dubček,ktorú som dostal
   ku svojim osemnástim narodeninám od babky Elzy ako myšlienkový základ pre môj budúci život.Z obsahu tejto knihy som pochopil že veľké
   osobnosti dejín sa často nerodia v blahobyte a v prebytku hojnosti,alebo inak povedané "Narodil sa so zlatou lyžičkou v ústach",ale v neustálom
   strádaní a v biede,v množstve manuálnej práce,v bojoch o holý život a v prísnej disciplíne,lebo aj dnes platí že "Práca šľachtí človeka".
   Ako keby tomu bolo dneska,si do najmenších detailov pamätám,keď ma dedko Štefan zavolal z kuchyne do jeho pracovne,v ktorej mi
   plný hrdosti a nadšenia v hlase ukazoval tento článok a rozhovor s Dr.Samuelom Bellušom,o ktorom som dovtedy nikdy nepočul,lebo starký so starkou
   mi dôsledne tajili že je súčasťou našej blízkej rodiny,že v rodnom dome môjho dedka v Podkoniciach býval spolu so svojím bratom Martinom,
   že bol prvým slovákom na riaditeľskom poste v rozhladovej stanici Slobodná Európa atď.Dedko Štefan Dávid ma ešte pred svojou smrťou požiadal,
   aby som si tento článok z búrlivého roka 1990 starostlivo uschoval pre ďalšie generácie našej rodiny.

   Jeho žiadosť som si zobral k srdcu,nezapadla prachom času a dnes uverejňujem názory a postrehy jedného z najvýznamnejších Slovákov v dejinách ...
    
   Roman Dávid_founder of Czech & Slovak DX Satellite Club_Think-Tank

                                                 Občiansky preukaz dedka Štefana Dávida z roku 1943                        
                                            

                                         
                                  V duchu hesla : Práca šľachtí človeka > Moja maličkosť pri maľovaní bytu