ALEXANDER DUBČEK , SUKARNO , NOVOTNÝ , HUSÁK , POČIATEK A LADISLAV TIŠLIAR ako téma našich spoločných rozhovorov s babkou ELZOU

-vyberám zo šťavnatého diplomatického denníka uja Laca v ktorom popisuje detaily zo stretnutia indonézskeho
prezidenta Sukarna a československého prezidenta Antonína Novotného v Indonézii,slovenský diplomat a špičkový
lingvista pán Izidor Počiatek zachraňuje hroziaci škandál(absolvent MGIMO podobne ako synovia exprezidenta G. Husáka
Ján a Vladimír),ako rieši protokol situáciu keď má monarcha so stredovekými praktikami potrebu odtrhnúť a ovoňať každú
kvetinu na lúke,ktorá sa mu zapáči,pričom v zápale vášne a rôznych divokých fantázií,už zabudol,že LÚKA na ktorej tieto
krásne a voňavé kvetinky kvitnú PATRÍ NÁM A NIE JEMU
 

Moja babka a pani učitelka Elza Tišliarová/Dávidová,ktorá ma naučila čítať,písať,počítať,pracovať atď mi ešte ako malému
žiačikovi na základnej škole rozprávala o kamarádstve medzi pánom Alexandrom Dubčekom (prvý tajomník UV KSČ od 01/1968)
a jej bratom a diplomatom Ladislavom Tišliarom (všetci v rodine sme ho volali ujo Laco) O ich spoločných stretnutiach,o ich
spoločnej korešpondencii,ktorú si starostlivo uchovávala a aj o mimoriadnych ťažkostiach po nástupe normalizácie za prezidenta
Gustáva Husáka,keď z jedného dňa na druhý,s príchodom vojsk varšavskej zmluvy,bol ukončený demokratizačný a obrodný
proces pražskej jari a nastúpilo tvrdé napĺňanie takzvanej Brežnevovej doktríny o limitovanej alebo obmedzenej suverenite
sovietskych satelitných štátov (1968),pretože podľa ich presvedčenia sa vývoj v našej krajine
uberal k rozvratu socialistického zriadenia a návratu ku kapitalizmu.

Medzi mojou babkou Elzou a jej bratom Lacom bolo silné puto bratsko-sesterskej LÁSKY,ktoré sa v dnešnej dobe len tak nevidí.
Obdivovala ho pre jeho odhodlanie a schopnosť opustiť malú rázovitú dedinku Baláže v okrese Banská Bystrica a presadiť
sa najskôr v podniku zahraničného obchodu PZO KOVO a neskôr v československej diplomacii 50/60 rokov.Ujo Laco aktívne
jednal v záujme slovenských strojárenských fabrík s najvýznamnejšími firmami tej doby či už v západnej Európe ale aj na Blízkom
východe.Babka mi spomínala že vôbec prvým osobným autom,ktoré dorazilo po novej ceste do Balážov bol jeho Mercedes.
(ale v tomto údaji si babka nebola istá na 100%,pretože ako je to bežné u žien,ktoré nebažia po peniazoch
a majetku>zlatokopky,skôr si zapamätajú farbu auta ako jeho značku)

Od júla 1953 až do roku 1970 potom pôsobil v slovenskej diplomacii.Jeho prvým pracoviskom,po menovaní do funkcie
"Chargé d’affaires" (10/1953) sa stala československá ambasáda v indonézskej Jakarte/štát v juhovýchodnej Ázii a Oceánii
Ujo Laco sa osobne podielal na prípravách návštevy zhýralého Indonézskeho prezidenta Sukarna v Prahe v septembri roku 1956.
Mimochodom Sukarno sa riadil nasledovným citátom a to myslím doslovne : „Milujem svoj národ,svoju zem, milujem všetko,
čo je krásne,milujem ženy a najviac – sám seba.“ O tom akého vulgárneho konania sa Sukarno dopustil voči manželke nášho
prezidenta Božene sa ujo Laco dozvedel priamo od jeho kolegu,ktorý bol súčasťou našej delegácie: Sukarno,ktorý považoval každú
ženu za svoj majetok,celkom bezostyšne siahol na stehno manželky nášho prezidenta Antonína Novotného (dokonca na verejnosti)
počas jeho recipročnej návštevy v Indonézii v roku 1963,vedomý si svojho neohrozeného postavenia prvého prezidenta v
histórii Indonézie od roku 1945 do roku 1966.

VIDEO Z PRíLETU A.NOVOTNÉHO S MANŽELKOU do Indonézie staré 56 rokov)

Tento Sukarnov vulgárny pokus zachraňoval slovenský diplomat a tlmočník Izidor Počiatek*(áno hovorím o nebohom otcovi nášho bývalého
ministra financii a dopravy Jána Počiatka,pôvodom z obci Brvnište),ktorý ako jeden z najlepších lingvistov tej doby vysvetlil prezidentovi
Sukarnovi,v jeho rodnom jazyku,že v našich končinách je toto konanie považované za prinajmenšom nezdvorilé .
(a hodné adekvátnej reakcie zo strany manžela dotknutej ženy za účelom bránenia jej cti).

Milan Kundera (90),svetový velikán literatúry žijúci v Paríži trefne pomenoval Sukarnovu neúspešnú snahu v zbierke poviedok
Směšné lásky/Zlaté jablko věčné touhy z roku 1970.

*Diplomat Izidor Počiatek ako jediný v Československu tej doby ovládal špecifické jazyky Indonézčina a Malajčina-jedná sa svojou
kompozíciou o odlišné jazyky od napríklad Sinhálčiny-jazyk Sinhálcov na ostrove Srí Lanka,ktorý ovláda napríklad Sergej Lavrov,
pretože Indonézčina a Malajčina vychádza z Latinko-Rímskej abecedy,ale Sinhálčina vychádza z abecedy indického písma Brahmí_
text sa píše vodorovne z ľava do prava.Diglosia medzi spisovnou a hovorovou formou jazyka je veľká a na vonok sa tvária
ako dva odlišné jazyky,kedže slovesá sa v hovorovej forme nijako nečasujú atď.

Ujo Laco tiež spomínal že celý intelektuálny rozsah Sukarna bol vysoko obmedzený a začínal a končil pri témach okolo ženského
pokolenia a všetkého čo s ním súvisí,čiže rozmýšľal a konal prevažne na základe reakcií jeho priro.....nia a protokol išiel bokom.
Bežne spájal svoje živočíšne potreby a záujmy štátu,ktorému vládol,do jedného celku potrieb,podobne ako to robí väčšina
autoritatívnych monarchov,poriadkumilovných diktátorov a afrických despotických mäsiarov,lebo ako často hovorieval prezident
Ugandy pán IDI AMIN DADA : "ŠTÁT TO SOM PREDSA JA" .

Prezident Idi Amin sa domáhal a vyžadoval nasledovného priam bohorovného titulovania : Jeho veličenstvo doživotný prezident,
pán všetkého tvorstva na súši i vo vode,premožitel Britského impéria v celej Afrike a predovšetkým v Ugande“.Mimochodom dlhé
roky sa venoval boxu a bol niekoľkonásobným majstrom Ugandy v ťažkej váhe.O rozsahu (ne) slobody slova v Ugande v Aminovom kontexte tej
doby a o značne limitovanej slobode každého jedinca po nevhodnom výroku,vypovedá jeho morbídny nie humorný citát v galérii.

Skrátka v islamských krajinách žena ako bytosť nepožíva a nepredstavuje rovnocennú bytosť voči mužovi a toho dôkazom je aj
nasledovná citácia z islamského práva Šaría,z ktorej je zrejmé že svedectvo ženy nemá ekvivalentnú váhu na súde,ale len
polovičnú voči mužovi.
 
: verš č. 2.282 _ A žádejte svědectví dvou svědků z mužů vašich, a nemáte-li dva muže, pak vezměte jednoho muže
a dvě ženy z těch, které uznáte za vhodné svědkyně; aby, kdyby jedna z nich se zmýlila, druhá ji mohla připomenout.
Viete si predstaviť že by tieto pravidlá zo Šaríe začali uplatňovať migranti z týchto krajín na našom území a k ženám
by sa správali rovnako ako v ich končinách,expresívne povedané "ako ku kuse m..a" ?

Ďalej ujo Laco pôsobil ako generálny konzul a následne ako veľvyslanec Československa v Tureckom Istanbule
od septembra 1957 do septembra 1963 a od roku 1966 do roku 1969 ako veľvyslanec ČSR v Libanone
s akreditáciou aj pre Jordánsko.Tam tiež prežil Arabsko-Izraelský konflikt v roku 1967.Jeho diplomatická kariéra
(podobne ako kariéra jeho kolegu I.Počiatka) bola ukončená na základe odmietavých postojov k invázii
a následnej okupácii ČSSR "spriatelenými" vojskami Sovietskeho zväzu a ďalších krajín združených
vo Varšavskej zmluve v roku 1968.Bol vylúčený z KSČ a v máji 1970 prepustený z Ministrstva Zahraničných
vecí.Následne nastúpil na miesto radového zamestnanca do Ekonomického ústavu SAV v Bratislave.

O silnom pute babky Elzy a jej brata Laca jasne vypovedala radosť a nadšenie s akou mi hodiny a hodiny
rozprávala ako spolu chytali pstruhy na potoku pri ich dome v Balážoch,ako sa spolu starali o ryšavú
a neustále nahnevanú kravu (nie kozu) Rózu,ktorá sa snažila každého kopnúť pri dojení,ako sa Rózka
pri búrke splašila a ušla do vedľajšieho chotára,ako odprevádzali ich otca na týždňovky do Železiarní
Podbrezová v ktorých pracoval,ako im Nemci vypálily školu a s ňou všetok nový nábytok,ktorý im rodičia
dali vyrobiť u stolára ako svadobný dar,aké darčeky jej Laco posielal z ciest po svete a najväčší dôraz dávala
na skutočnosť že ak by nepočúvala mamu a so svadbou by počkala,potom by si ju ujo Laco zobral za svoju
sekretárku na ambasady po svete,čo ľutovala najviac.

Skrátka zaťiaľ čo moji rovesníci hrali video hry,my dvaja s babkou sme preberali históriu našej rodiny,ale aj príčinu
prečo sa napríklad G.J. Caesarov syn Brútus pridal do skupiny vraždiacich atentátnikov v roku 44 pred n.l.

Ujo Laco Tišliar ostane v mojej pamäti ako významný predstaviteľ histórie našej rodiny a československej povojnovej
diplomacie,ako príklad odhodlaného bojovníka so zbraňou v ruke a súčasť partizánskej skupiny "SMRŤ FAŠIZMU"
počas SNP a ako príklad osobnosti ktorá sa svojou usilovnosťou a cieľavedomosťou vypracovala na tie najvyššie
priečky najskôr vo svetovom biznise a potom v diplomacii .

Česť jeho pamiatke !

PS : 7.7.1922 _dátum narodenia uja Laca uvádzam zámerne,lebo spoluprácu s ŠTB niekoľkokrát odmietol,čo mu slúži
ku cti (viď zväzky UPN_preverovaná osoba+signálny zväzok)

Roman Dávid

Fotogaléria z rodinného albumu,súčaťou fotografii je aj popis...