Roman Dávid/autorská báseň: Modlitba kostolníka z kostola lží v službách otca všetkých lží,alebo tak veľmi som túžil
po smrti až som napokon v poslednom okamihu pred koncom spoznal život

Po dlhoročnej básnickej odmlke,počas ktorej ma život učil rozlišovať medzi pravdou a lžou,dobrom a zlom,
medzi pravým a len predstieraným priatelstvom,medzi nadčasovými hodnotami bytia a pominutelnosťou
hmotných statkov,ale aj rozdielom medzi hodnotou umenia a bezcenným gýčom,som sa rozhodol nadviazať
na moje úspešné aktivity v umeleckej sfére a v tejto básni pomenovať konanie niektorých osôb zo slovenskej
mediálno-politickej oblasti,ktorých spája (pochopitelne bez toho že by si to dané osoby vo svojej
slepote-sebapoznania uvedomovali) nasledovné hodnotenie : Služobníci lži .

Kedže nie som človek,ktorý by rád vyhľadával alebo dokonca vyrábal konflikty a konfliktné situácie,
(ľuďom z tejto kategórie sa radšej vyhýbam,lebo ako povedal Jan Werich,citujem: Kde Blb tam nebezpečne!)
vždy,pokiaľ je to aspoň trochu možné uprednostňujem zmier,konsenzus a mimosúdne dohody,čo je dôvodom
prečo sa v mojej básni zdržím mien osôb a budem postupovať podľa pravekého princípu,ktorý znie :

Komu je to dané ten nech pochopí.A komu nie,ten nech mlčí nadosmrti!

Báseň od autora Romana Dávida

Autor zanechal svoju básnickú dráhu v štrnástom roku svojho života potom ako dosiahol na vrchol v celoslovenskom
kole literárnej súťaže z dôvodu že si stanovil nepomerne vyššie méty ako bola táto.Autor v tom období a vo svojich
detských a naivných predstavách a plánoch so svojou budúcnosťou ešte ani netušil akým neľahkým životným skúškam
a tlakom zo všetkých strán bude podrobená jeho životná cesta počas ktorej sa snažil osobne zoznámiť so SMRŤOU,
aby následne spoznal chuť vyslobodenia z pekelného zovretia a skúsenosť z nového života v ktorom zotrváva dodnes.
V tomto prípade sa jedná o autorom osobne prežitú realitu,nie o fikciu prezentovanú v podobenstvách,kedže autorove
respektíve moje niekoľkonásobné zoznamky so smrťou boli korunované životom.Skrátka smrť mi dala kopačky,nemá
o mňa záujem a ja už nemám žiadnu túžbu ani potrebu opätovne vyhľadávať jej prítomnosť a klopať na jej dvere.

autor : Roman Dávid